Narodil som sa 8.1.1991 v Nových Zámkoch. Vyrastal som bez otca, čo mal vplyv na celý môj život. Moja matka aj vtedy veľa pracovala, aby sme mali náš každodenný chlieb, preto som trávil dosť veľa času s mojou starou mamou, tetou, alebo sesternicami.
Svoje štúdiá som začínal septembra 1997 v Základnej škole Gergelya Czuczora s vyučovacím jazykom maďarským, potom v roku 2001 som prestúpil do novozámockého gymnázia (od roku 2006 Gymnázium Petra Pázmánya s vyučovacím jazykom maďarským) na osemročný štúdium. Nepamätám sa, prečo som to vlastne robil, ale pravdepodobne myšlienka o rok skorej ukončených štúdii ma motivovalo. Moje antisociálne správanie sa ukázalo už vtedy. Nenasledoval som mojich rovesníkov v sexuálnom a sociálnom vývoji stať sa dospelým predčasne. Môj bývalý spolužiak, Patrik, ma viacročným šikanovaním prispel k tomu, aby som sa vzdialil od ľudí ešte viac.
Prvá väčšia trauma ma zasiahla letom 2005, keď mladšia sestra môjho starého otca, ktorá bola ku mne veľmi blízko, náhle zomrela.
V roku 2009 som ukončil svoje stredoškolské štúdiá, osobne si myslím, že dobrými výsledkami som maturoval z maďarského, slovenského a anglického jazyka, a z dejepisu. Koncom toho leta som sa zoznámil s mojou prvou väčšou láskou zo Sedmohradska, Enikő, ku komu som napísal svoje prvé básne, no zatiaľ som ich nezverejnil.
V tom roku som sa prihlásil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde som študoval tlmočníctvo a prekladateľstvo anglického a maďarského jazyka. Bohužiaľ veľmi rýchlo som zbadal, že korupcia a nacionalizmus vládne inštitúciou, a v januári 2011 som univerzitu opustil.
V apríli 2011 ma zobrali na Dopravný inšpektorát OR PZ v Nových Zámkoch, na absolventskú prax. Bola to ľahká práca, evidovanie papierov a ŠPZ.
Ale ani tie zlaté časy som nemohol plne užívať, lebo v máji 2011 som musel rozlúčiť aj so svojou babkou naveky.
Na jeseň 2011 som sa prihlásil na Univerzitu J. Selyeho. Vo februári 2012 náš vzťah s priateľkou sa zhoršil, a rozišli sme sa. Len pár dní na to ma našla moja druhá láska, Denisa. Síce náš vzťah trval pomerne dlho, ale nenapísal som o nej ani prozaické, ani lyrické diela. V lete 2012 som opustil univerzitu a začal som hľadať prácu. Najprv som pracoval ako poisťovací agent, ale rýchlo som opustil túto pozíciu. V lete 2013 skončil aj môj druhý vzťah, čo som veľmi zle znášal.
Na jeseň ma mňa zase prižmúrila láska osobou dosť úspešnej tenistky, Kataríny. V marci 2014 som začal robiť posunovača nákladnej dopravy, kde pracujem aj dodnes. Nanešťastie, môj vzťah netrval ani toľko, ako ten predošlý. Po necelom roku sa skončil, a tiež z hľadiska literatúry nemal žiadny vplyv na mňa.
V januári 2015 som sa stretol svojou platonickou láskou, Brigitou. Síce trápne sme sa pokúsili udržať vzťah na diaľku, trvalo to asi 2 mesiace, ani ona ma neinšpirovala v písaní. Všetky hore spomínané slečny sú krátko definované v mojom básni Lásky.
Najdôležitejší zlom prišiel do môjho života mája 2015, vtedy som spoznal zatiaľ moju najväčšiu lásku, Viktóriu. Ona mala byť hlavnou hrdinkou môjho zatiaľ nezverejneného románu. Náš kolísavý vzťah skončil septembra 2018. Krátko po tom som začínal písať svoj blog a začal vypisovať zo seba svoj smútok. Väčšina mojich básní vyjadruje moju túžbu alebo hnev čo cítim ku nej, ale v skoro všade ju spomínam. Na prosbu mojich slovenských kamarátov svoje básne aj prekladám, môžeme povedať zatiaľ dosť úspešne.
Milý čitateľ, ďakujem že ste prečítali môj krátky príbeh, dúfam, že aj v budúcnosti budete čítať moje diela.