Stojím na balkóne a mesto pozerám,
Moja stará láska ešte nikde, čakám.
Zrazu sa objaví, sledujem jak kráča,
Prejde cez cestu a zrazu sa otáča.

Zíza na mňa, ako keby ma ľúbila,
No, o tom dávno nijaký znak nedala.
Tri roky sú preč, neznamenám pre ňu nič,
Spomienky zostali, ale iné nič.

Bude mať stužkovú, potom fotky nahrá,
Len aby ma trápila, špinavú hru hrá.
Rozlúčková slávnosť, ona zase fotí,
Potom dúfam môj život navždy opustí.

Vypijem si, na ostatných zaútočím,
Ja ich dobré srdce ani nezaslúžim.
Odhodím od seba toho, kto ma ľúbi,
Vo vnútri ma samota, nenávisť trápi.

Zdalo sa mi, že ty tou pravou láskou si,
Už nikomu neotvorím srdce asi.
Som pre teba len známy a nie láska,
Kamarátom, lenže tým nechcem byť kráska.

Sledujem ju, zabudnúť na ňu neviem,
Prečo ma tak využívala, neviem.
Peniaze tebe znamenajú lásku,
Či tvoj priateľ ti neohromil matku.

Kto vie čo prinesie vám budúcnosť,
Či sa on raz nepostaví, povie „Dosť!“.
Zásnuby, deti, domácu budeš robiť,
Staneš sa otrokyňou, koho bude biť.

Zimu a leto ešte hádam prežijem,
K tomu len silnú vôľu potrebujem.
Budúci rok už do školy nejde vari,
Zabudnúť na ňu sa konečne podarí.