Vinná je tá matka, ktorá celý deň len pije,
Keď niečo zle sa stane, syna obviňuje.
Vinný je, kto na nevinných vybije svoju zlosť,
Aj ten, kto len sa pozerá a nepovie: „Dosť!“

Vinná je tá slečna, ktorá no prázdnu hlavu má,
Jedlo do seba ešte stále nemierne pchá.
Že nebol som dobrým partnerom, len sa mi smeje,
Čert už jej pomaličky v pekle kotlík hreje.

Vinná je, ktorá sa na mňa už nevypytuje,
Nahovorí sebe, Básnik už neexistuje.
Možno, že odvtedy už jej ďalší vojak dvorí,
No najlepší bojovník je naga, aj keď chorý.

Vinná je, ktorá za lásku len šport považuje,
Ale neskôr snúbencovi už dcérku daruje.
Už dávno nie si na ihrisku, no stále hráš,
Naďalej len klameš, a ako šašo vypadáš.

Vinná, ktorá lásku druhému len predstiera,
Nedá pozor, pečie chlieb, o ne sa stará.
Načo to bolo vôbec dobré, teba sa pýtam,
Veď celý takzvaný vzťah nemal žiadny význam.

Vinná je, ktorá svojej oddanej láske klame,
Mení na holohlavého, skutočného sklame.
Vidím ducha pred činžiakom, trápi ma smútok,
Nie je odpustenie na ohavný skutok.

Vinná je milenka, v posteli cíti vášeň,
Vinná je taxikárka, pivo chce, nie báseň.
Vinná je krajčírka, má podporu, odlieta,
Vinná je žena, čo ma nespozná, no odmieta.

Vinný som i ja, a márne som ja básnik, tvorca,
Aj ja budem raz trestaný, dnes som ale sudca.
V duši baránka, abo kozu uctievaj,
Že žalobca raz trest odpustí, veru nečakaj.