Kuriatko, či Králik, tebe píšem tú báseň,
Učiť sa správať sa slušne má byť tvoja vášeň.
Dneska ráno som stál asi dva metre od teba,
Nevšímala si ma vraj, robíš hlúpu zo seba.

Nemusíš ma rada mať, aj ja ťa nenávidím,
Nerešpektuješ etický kódex ako vidím.
Tri roky sa poznáme, skoro štyri, dlhý čas,
Tak nepredstieraj, že zrazu si stratila hlas.

Ty si mi klamala, mohla si sa priznať, vážne,
Troška rešpektu ukáž, tebe som písal básne.
Trápil ma „Nepokoj“, ty si bola tou „Špiónkou“,
Ty si aj „Piestik“, varoval som ťa pred smrťou!

Už nie si mojou láskou, si kompletne čistá,
No ešte párkrát sa stretneme, buď si tým istá.
Ty ma tiež vidíš, však aj ja ťa často vidím,
Najblíž neobíď ma bez pozdravenia prosím!