Temná noc, úsvit sa blíži, v diaľke vlk zavýja,
Na hrudi mládenca stromová vretenica sa zvíja.
Mladík sa zobudí, beží za matkou, prosí o pomoc,
Skôr než by mohol jed hada prevziať nad jeho telom moc.
„Matka, prosím, pomôž mi, veď ten strašný had ma zabije!“
„Nemôžem syn môj, vieš, aj ja sa bojím každej zmije!“
Beží rýchlo za svojím bratom, dúfa že ho zachráni,
„Choď preč, brat môj, veď pred tým hadom ani mňa nič nechráni!“
Smútkom v srdci beží ďalej, tam sedí jeho láska,
Dokáže ho zachrániť pred smrťou tá skutočná láska?
Slečna bola statočná, ona od strachu nezamrzla,
No predsa ju nečakane tá hnusná zmija uhryzla.
Za svoj hrdinský čin žiaľ jednu ruku navždy stratí,
On jej bozkom ďakuje, ruku jej nikto už nevráti.