Elárulom, hallgasd, szegény legény búját,
Szerelme nem ismeri a szavak súlyát.
Hogy tetteinek nem lesz következménye,
S hogy gondtalan életet él majd lénye. 

Hogy két szép szeme miatt bármit megtehet,
Ha kívánja, egy életet tönkretehet.
Eltékozolhatja más spórolt vagyonát, 
Imáért cserébe istene megbocsát. 

Ébredj, szép hölgy, a csalfa álom véget ért,
Tékozló leány a párjához hazatért.
De a férfi egyre csak fejét csóválja, 
Vadidegen emberként tért haza párja.

Ez nem az a lány, akinek régen bókolt,
Kit ő szívből szeretett, őszintén csókolt.
Aki neki a világnál is többet ért, 
S ki örökké tartó szerelmet ígért.

Bár alig nézel már szinte felém,
S tudom, sosem leszel már enyém.
Mégis óvatosságra intelek,
Mert legbelül valahol szeretlek.

Karácsony napján bármi megeshet,
Költő tán szerelembe is eshet.
Zord hadsereg megadhatja magát,
De lehet épp akkor indít csatát.

Csak figyelem törékeny testedet,
Sírok, ördögnek adod lelkedet.
Helyes utat választod, reméltem,
De bekövetkezett, mitől féltem.  

Naivan, csillogó gyűrűt remélsz,
Helyette halálig bilincsben élsz.
S ha láncodat mégis eldobod,
Vérző szívem vissza már nem kapod.

Úgy egy éve megismertem egy remek srácot. Akkor, egy évvel ezelőtt, kimentem vele. Ugyanúgy munkanélküli voltam, mint most, épp munkát kerestem. Hosszú órákon át beszélgettünk. Szó szerint ideges voltam, nem tudtam mit várhatok tőle. Viszont nagyon aranyos volt. Munkaajánlatokat sorolt nekem. Ezután felhívott magához a lakására, de nem akartam menni. A legrosszabb viszont a búcsúzás pillanata volt. Megkérdezte kaphat e legalább egy búcsúcsókot. Tömören annyit feleltem, hogy nem az esetem. Tudom, hazudtam neki is, és magamnak is.

Ostoba és illetlen dolog volt részemről, hogy elutasítottam. Azt akartam, hogy azt érezze irántam, amit én iránta. De amit valójában érzek, azt szavakkal leírni nem tudom.

Bár mindig hallhatnám lágy hangját. Amikor a verseit olvasom, felforr a vérem. Ahogy gyengéden megérint, megcsókol, érzem a vérében folyó szenvedélyt. Szemei melegséget, elégedettséget árasztanak magukból, valahányszor csak rám néz. De ölelése mély fájdalmat hordoz magában, amitől mai napig nem tudott szabadulni.

Nem akarom, és nem is fogom az érzéseit bántani. Egyformán érzünk.

Persze neki is vannak hibái, de még azokat is szeretem benne. Tudom min mentél keresztül, és én elfeledtetem veled a múltat. Csak légy boldog mellettem. Csakis mellettem. Megérdemled, hogy olyan nő legyen melletted, aki szeret, véd, megbecsül és semmit nem akar megváltoztatni rajtad.

Eljött az este, szerelemmel és szenvedéllyel teli. Újra magam mellett érzem, az a nézés, az az érintés, azok a csókok. Aztán a zarándokutadra indulunk. Gyönyörű így kettesben. Ölelésedben az idő valahogy máshogy telik. Érzem, hogy remeg a testünk. Szerelmed megérint.

Együtt élni át minden szépet… még ha bonyolult is lesz…

Így fejezem ki az irántad érzett szerelmem…

Ako som Vám sľúbil, v tejto časti si pozrieme efektívnosť  súdneho systému. Hneď ako prvé vidíte, že hoci v Utópii väznice ešte stále existujú, tie tu hrajú úplne inú rolu ako podobné ústavy v reálnom živote. V našom fiktívnom štáte sa totiž netrestá odňatím slobody. Prečo je to tak? Žeby bol náš vymyslený svet svätý a bez zločinu? Na Slovensku je momentálne približne 9000 odsúdených. To číslo zahŕňa mužov, ženy i maloletých. Štátu stojí jeden odsúdený 40 eur na deň, čiže 360 tisíc eur míňa dokopy Slovensko denne, čo je 131,4 milióna eur ročne. V tomto prípade nenarážam len na finančné výdavky, ale taktiež na to, že trest by mal byť príkladným pre vykonávateľa trestného činu. Pri diskusiách s takou tematikou často uvediem ako príklad Andersa Behringa Breivika, nórskeho masového vraha, kto chladnokrvne zabil 77 ľudí. Ako trest dostal 21 rokov v ústave, kde má celu lepšie vybavenú, ako väčšina našich bytov. Pravdaže každý o tom máme rozdielne názory, no ja tu spravodlivosť nevidím. Oproti tomu v minulosti bolo štandardným postupom zlodejom ruku odrezať za krádež. Pravdaže v dnešnej dobe už taký trest by sme nemohli udeliť, ale bolo dobrým príkladom ostatným prečo by nemali kradnúť.
Čím trestá teda Utópia, keď nie odňatím slobody? Za menšie trestné činy iba peňažnými pokutami. V prvej časti Riešenia som spomínal môj zážitok s bezdomovcom, ktorý cestoval ako čierny pasažier, a vôbec ho to netrápilo, keďže mu finančnú pokutu nemohli aj tak udeliť. V takom prípade by mu v Utópii pridelili povinnú verejnú prácu. Podobný trest očakáva ľudí ktorí odhadzujú smeti, alebo maľujú grafity na steny, lebo za to ich čaká zbieranie smetí a maľovanie stien ako zaslúžený trest.
Ale čo je s tými, ktorí spáchajú oveľa závažnejšie trestné činy? Vo filme Stanleyho Kubricka, Mechanický pomaranč, metóda používaná na hlavnom hrdinovi sa môže zdať ako nehumánna, ale je vedecky dokázané, že spôsobením intenzívnej bolesti jednotlivcovi sa mu zapáli do mozgu pocit, prečo nemá robiť isté činnosti. V skutočnom živote tú metódu používal jeden nemenovaný psychiater na liečenie svojich pacientov. Napriek nehumánnemu a neštandardnému postupu ale vyliečil viacero pacientov z kleptománie, či z nymfománie.
Na záver by som Vám ešte povedal pár slov o treste smrti, ktorý je v Utópii prítomný. Ale nemyslite si, že to prebieha nejakým humánnym spôsobom, alebo anestéziou. Viem, teraz si myslíte, že moje myšlienky sú extrémistické, ale vypočujte si ohľadom toho ešte jeden príbeh. Charakter Pennywise-a, klauna zabíjajúci detí v knihe, a v rovnomennom filme „To“, nie je len výmysel autora. John Wayne Gacy, koho spomínajú len ako „Klauna zabijaka“, od roku 1972 do 1978 zabíjal mladých mužov. 33 vrážd dokázali naňho našiť, ale je pravdepodobné, že mal aj viac obetí. Po 14 rokov väzenia, v roku 1994 ho popravili smrtiacou injekciou, mal bezbolestnú smrť. Bohužiaľ, to isté nemôžeme povedať o desiatok maloletých, ktorých sexuálne obťažoval, škrtil a dobodal k smrti.
V nasledujúcej časti zdravotný systém budeme rozoberať, teším sa na Vás aj vtedy.

Pokračovanie nabudúce.

Asi pre každého je evidentné, že úplne sa zbaviť rasizmu v spoločnosti je nemožné. Samotný fenomén sa s nami nenarodí, je vyvolený nerovnosťami v spoločnosti, médiom a šíri sa vďaka ľudí. Výborný príklad sú na to deti, lebo dokážu bez predsudkov hrať so svojimi rovesníkmi, aj keď sú z inej rasy.
Utópia taktiež sa nezbavila síce rasizmu, ale dokázala utlačiť nenávisť medzi ľuďmi. Dosiahli to zrušením takzvanej pozitívnej diskriminácie. Čo je pozitívna diskriminácia? „Pojem by sa dal opísať ako zvýhodňovanie diskriminovaných alebo zvýhodňovanie znevýhodnených. Pod pozitívnou diskrimináciou rozumieme uprednostňovanie znevýhodnených skupín, či už príslušníkov menšinových komunít, postihnutých osôb alebo homosexuálov.“ (Zdroj: internet)
Problém v reálnom svete tu nie je s pomáhaním ľuďom, ale že jednotlivci znevýhodnených skupín tú pomoc opakovane zneužívajú. Pri takých situáciách zvyknem spomínať citát zo Zvieracej farmy George Orwella: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“
Ale čo dosiahla Utópia zrušením pozitívnej diskriminácie? Ako som už predtým spomínal, tento štát nemárni svoje peniaze, namiesto toho vytvára komfort, spokojnosť a lepšie podmienky pre každého. Tiež som už spomínal, že v Utópii je nezamestnanosť extrémne nízka. Štát zabezpečí občanom po skončení ich štúdii prácu, ktorú keď odmietne, stratí nárok na hocijakú finančnú pomoc (viac sa dočítate v časti Riešenie 4. Časť – Školy v Utópii).
Náš vymyslený štát podporuje mladé páry bytom, kde môžu pokojne žiť a vychovávať deti. Po odsťahovaní detí a po úmrtí rodičov byt dostane nový mladý pár. Keby niektorý občan si myslel, že v prípade zničení bytu dostane od štátu nový byt, mám zlú správu. V takom prípade dá štát občanovi zaplatiť spôsobenú škodu, vzájomne sa ho môže zbaviť práva využívať tú výhodu.
Ďalej, každý pár môže mať maximálne len dve deti, tak bojuje štát proti premnožovaniu planéty. Síce sa môže zdať, že je neetické ľuďom určiť koľko detí môžu mať, ale je dôležité, aby ľudia pochopili, že premnožovanie planéty je jedným zo súčasných globálnych problémov, na ktoré efektívne riešenie zatiaľ neexistuje. Ideálny počet ľudí na prežitie sú približne 4 miliardy, no tento počet sa už blíži k dvojnásobku.
Čo je asi najdôležitejšie, trestný zákon platí na každého človeka rovnako, nezávisle od rasy. Podľa mňa je neférové, aby istí jednotlivci rás dostali oveľa miernejšie finančné pokuty, alebo väzenie, ako ostatní. Pravdaže známejšie mediálne a politické osobnosti tiež majú také výhody, ale o tom sa budeme baviť inokedy.

Pokračovanie nabudúce

Po krátkej pauze môžeme pokračovať našu cestu do srdca Utópie, kde dnes si pozrieme jej školský systém.
Najprv si pozrieme základné školy. Po každom roku žiaci absolvujú test, aby učitelia mohli sledovať ich vývoj. Možno táto metóda sa zdá nepotrebná a extrémistická, no z hľadiska vývoja detí im prospeje. Prečo to tvrdím? Nasledujúci matematický príklad sa šíri na Facebooku: 2+2x2+2+2x2x0=? Správna odpoveď je pravdaže 8. Smutné je ale, že veľa ľudí si myslí, že výsledok je 0, a referujú na to, že každé číslo násobené 0 je 0. Tak si to vyjasnime. Pri základných počtových operáciách sčítanie a násobenie platí, že ak nie sú žiadne časti úlohy v zátvorkách, prednosť má násobenie pred sčítaním. Počtové operácie sa vykonávajú bez zátvoriek štandardne medzi dvoma číslami, tým naľavo od znaku operácie s tým, čo je napravo od znaku operácie. Nedostatky často vidieť aj v iných predmetoch, ale z toho by sa dalo napísať aj celú dizertačnú prácu, takže teraz to dôkladnejšie nebudem rozoberať.
Naša nasledujúca zastávka budú stredné školy a gymnáziá. Tu efektívne zlepšili výkon žiakov zmenením učebných osnov. Pchať žiakom do hlavy učivo, ktoré ich nezaujíma, je úplná strata času. Žiaci za 4 roky trávené na strednej škole sú povinní učiť sa základy všetkých humánnych i reálnych predmetov, ale len v prvom ročníku, potom sami si zvolia ktoré si chcú ďalej študovať. Pravdaže povinné predmety, naďalej ostali povinnými. Osnovy ďalej obsahujú rôzne konzultácie, kde študenti sa naučia svoje práva, povinnosti, hospodárenie s peniazmi, dane, dostanú sexuálne poučenie, atď. Osobne si myslím, že aj študenti by boli oveľa vďačnejší za tie vedomosti, než za bifľovanie si algebry. Niektoré krajiny už aplikovali podobné metódy vo vyučovaní, dokonca žiaci týchto krajín aj dokazene dosiahli vo všeobecnosti lepšie výsledky.
Žiaci úspešne ukončia strednú školu po absolvovaní maturít, čo povinne sa skladá zo štátneho jazyka, jedného cudzieho jazyka, aspoň jedného ľubovoľného predmetu (ale môžu si zvoliť i viac), a na záver vyplnia test základnej znalosti.
Čo je test základnej znalosti? V programe Nikto nie je dokonalý sa pýtajú ľudí na ulici také veci, čo by podľa mňa mal každý vedieť, no v relácii väčšinou trepú nezmysli. Napríklad jedna opýtaná na otázku čo je IQ odpovedala, že podľa nej je to choroba. Som si plne vedomý toho, že väčšina opýtaných sú starí, ožraní, alebo ľudia z nedoštudovanej vrstvy, len si myslím, že je neférové, že takí ľudia majú rovnaké volebné právo (aj kopu iných práv i výhod). V Utópii hore spomínaný test slúži na zistenie, či jednotlivec má potrebné vedomosti. Aj keď študenti test neabsolvujú, neovplyvní ich úspech na maturitách, ale obmedzuje ich volebné právo i nárok na niektoré sociálne prídavky.
Ale v čom je ešte vyspelejšia Utópia?

Pokračovanie nabudúce.

Dovoľte aby som Vás pozval na imaginárnu cestu. Pozrieme si krajinu, nazývajme ju jednoducho Utópiou. Jej rozloha, populácia i zemepisná poloha je totožná s dnešným Slovenskom, lenže je oveľa vyspelejšia. Pozrime si najprv na jej parlament, a porovnáme si k Národnej rade Slovenskej republiky.
V prvom rade, v Utópii nie sú politické strany, poslanci sú nezávislí. Prečo? Lebo tu prvotným cieľom každej osobe, zaoberajúcej sa s politikou je udržiavať verejné dobro. Politici reprezentujú každú národnosť, rasu a pohlavie bez výnimky. V prípade dokázania, že sa tak nespráva, je okamžite odstránený z úradu. Jednoduchšie povedané, keď ľudia sú nespokojní s vedením, tí musia buď okamžite zmeniť svoj prístup, alebo dobrovoľne sa musia vzdať svojej moci.
Druhý podstatný rozdiel je, že Utópia má iba päť ľudí na svojom čele, každý z nich dostane len priemernú výplatu vysokoškolského absolventa. Päťčlenná skupina sa skladá z prezidenta a štyroch poslancov, z ktorých bez výnimky sú dvaja muži a dve ženy.  Voľby sa konajú každé štyri roky, kde ľudia zvolia nového prezidenta zo štyroch poslancov, a taktiež zvolia nových poslancov.
Vráťme sa teda na Slovensko. Tu máme 150 poslancov, každý zarába 1961 eur (tu som nezapočítal zvýšenie o 1000 eur schválené v 2019), zaokrúhlene je to 3530000 eur ročne. K tomu prídu ešte príplatky predsedu, podpredsedu, atď. čo je približne 13000 eur ročne. Tu ešte stále som nezapočítal ostatné privilégiá (lacné obedy, služobné autá) a ich finančné hodnoty na ktoré majú nároky, ale teraz by som s tým Vás nezaťažoval. Keď veľkoryso vezmeme „len“ 3,5 milióna eur ročne, už tu je Utópia obrovský krok pred Slovenskom, lebo tu štát namiesto sebeckého márnenia peniazmi investuje tam, kde je naozaj potrebné.
Ale keď sa už bavíme o peniazoch, koľko zarábajú ľudia v našom vymyslenom štáte? Skutočnosťou je, že i u nás je dosť pracovných miest, no nie každý by bol ochotný ísť pracovať do továrne, alebo zametať ulice. V Utópii existuje úrad, ktorý má za povinnosť zohnať prácu každej osobe, ktorá úspešne dokončila svoje štúdiá. Tento úrad zoženie jednotlivcovi najlepšiu prácu podľa ich schopností a možností. Keď niekto odmietne pracovať, stráca nárok na všetky finančné podpory.  Pravdaže ani tu nemôžu výplaty vyštudovaného vysokoškoláka a človeka so základnou školou dať na jednu úroveň. Ale či sa dá voľačo spraviť na skvalitnenie vzdelávania? Vyvolať v ľuďoch túžbu po poznaní? Dozviete sa nabudúce.

Elhagyom házam, a város tömegébe veszek,
Lázasan keresem azt, amitől boldog leszek.

Sikátor bűzében ördögök és kutyák lesnek,
Bűnözők, kik párt csak egy éjszakára keresnek.

Füstfüggönnyel takart szobában senki sem alszik,
Cigaretta ízű csókod, hogy mennyire ízlik.

Arany ruhádban táncolva szikra vagy az éjben,
Te villámló szerelem, enyém vagy most egészen.

Míg lomhán újra cigarettára gyújtok,
Te hozzám bújsz, s én menedéket nyújtok.
Kék szemed égi áldás és egyben átok,
Melynek mélyében egy tavat látok.

E tónak a partján egy kis házikó áll,
Tetejére pedig egy vándormadár száll.
Teraszán öreganyó szövi a kelmét
Nem messze legény, ki öleli szerelmét.

Majd hirtelen felébreszt a zord valóság,
A szívemet elönti a szomorúság.
Nyugtalan vagyok, nem találom a helyem,
Mert tudom, te sem leszel örökké velem.

De most még kedvesen mosolyogsz, rám nézel,
Akárcsak én, te is vad szerelmet érzel.
Titkon a kék rózsa virágát áhítod,
Vesztedre mégis a leandert csábítod.